Ako vznikajú funkčné pracovné priestory: Architektúra, ktorá načúva ľuďom
Architektúra pracovného prostredia už dávno nie je len o estetike či technickom prevedení. V čoraz väčšej miere reflektuje firemnú kultúru, spôsob práce a potreby reálnych ľudí, ktorí v týchto priestoroch trávia podstatnú časť svojho života. Rozhovor s hlavným architektom Ing. arch. Jánom Matulníkom z firmy Capexus SK prináša pohľad do zákulisia navrhovania komerčných priestorov, kde sa stretáva tvorivosť s dôslednou analýzou.
Diskutujeme o tom, čo robí komerčný priestor skutočne úspešným a aké otázky by si mal architekt položiť ešte predtým, ako začne kresliť. Zároveň je dôležité, aby sa autor po realizácii návrhu interiéru vrátil k hotovému projektu a v spolupráci s používateľmi overil, ako fungujú navrhnuté riešenia – najmä či sú jednotlivé pracovné a kolaboračné zóny skutočne využívané podľa zámeru, a či napĺňajú potreby používateľov tak, ako sa plánovalo.
Dozviete sa, ako sa menia očakávania klientov, čo rozhoduje o rovnováhe medzi dizajnom a funkčnosťou a kam smeruje budúcnosť kancelárií v dobe hybridného pracovného režimu.
- Ako definujete „úspešný“ komerčný priestor z pohľadu architekta?
Úspešný priestor nevzniká len „od stola“. Aby mohol architekt vytvoriť kvalitné pracovné prostredie, musí predovšetkým:
- Dôkladne spoznať klienta – nestačí len analýza dát. Treba stráviť čas so spoločnosťou, pýtať sa, vnímať, ako fungujú.
- Poznať samotnú budovu – jej limity, možnosti a technické špecifiká.
- Priniesť do projektu vlastnú kreativitu – toto vnímam až ako tretí krok, keď sú predchádzajúce dva splnené.
Pekný, kreatívny priestor nestačí, ak nefunguje dispozične alebo nezodpovedá špecifikám konkrétnej firmy.
Zároveň je veľmi dôležité, aby architekt po odovzdaní projektu s klientom nestratil kontakt. Dôležité je vrátiť sa po čase späť a zistiť prostredníctvom rozhovorov, ktoré návrhy fungujú a ktoré by si zaslúžili zmenu.
Ak by som to mal zhrnúť, podčiarkol by som nasledovné: Keď sa skombinuje pochopenie firmy, znalosti o budove a kreativita, úspech je vysoko pravdepodobný. No skutočných profesionálov definuje aj istý druh vnímavosti – neodísť po odovzdaní, ale zaujímať sa o výsledok v praxi.
- Čo je pre vás dôležitejšie pri prvotnom návrhu – estetika alebo funkčnosť?
Estetika a funkčnosť musia byť v rovnováhe. Nedá sa jednoznačne povedať, že jedna má prevahu nad druhou. Ak niektorá zložka stagnuje, výsledný priestor nefunguje.
- Aké informácie od klienta sú pre vás kľúčové, aby ste vedeli spojiť dizajn s funkčnosťou?
Najzásadnejšie informácie sú:
- Vekový priemer zamestnancov – od neho sa odvíjajú očakávania a nároky na priestor.
- Charakter a kultúra firmy – napr. právnické firmy preferujú uzavreté kancelárie, IT firmy sú otvorené konceptu zdieľaných zón a voľnosti.
- Skúsenosti z predošlých priestorov – je to výborný štartovací bod pre návrh.
- Pomer žien a mužov – môže ovplyvniť niektoré prevádzkové detaily a atmosféru priestoru.
Snažíme sa pozerať na firmu ako celok, nielen cez individuálne preferencie jednotlivcov.
- Ako riešite konflikty medzi klientovou víziou a praktickými požiadavkami na priestor?
Nie vždy sa dá klientovi vyhovieť na 100%. V rozporných situáciách vytvárame viacero variantov riešení – klientovi ukážeme jeho predstavu aj náš návrh a vysvetlíme výhody a nevýhody oboch.
Kľúčové je, aby bol klient otvorený diskusii.
- Máte skúsenosti s tým, že funkčné prvky boli počas výstavby obetované „na úkor estetiky“ alebo naopak?
Architekt by nemal rozhodovať namiesto klienta. Môže navrhovať, usmerňovať, upozorňovať. No ak sa príliš drží svojho a ignoruje praktické potreby, projekt môže zlyhať.
- Ako pracujete so spätnou väzbou od používateľov komerčného priestoru?
Každá spätná väzba je pre nás dôležitá. Aktívne ju vyhľadávame, pretože práve dlhodobé pozorovanie využívania priestoru nám ukáže, čo funguje a čo by sa mohlo zlepšiť pri budúcich projektoch.
- Sledujete v posledných rokoch posun v tom, ako klienti vnímajú rovnováhu medzi dizajnom a funkčnosťou?
Určite áno. Vnímanie sa mení, ale:
- Funkčnosť je stále viazaná na reálne potreby zamestnancov.
- Estetika je subjektívna – často vychádza z pocitu „páči sa mi / nepáči sa mi“.
Pri návrhu preto kladieme dôraz na atmosféru priestoru, nie len vizuálne prvky. Už v úvode sa pýtame, aké prostredie by klient preferoval – domácke, formálne, komunitné… Dizajn na zistené informácie nadväzuje. Dôležité je, aby sa do návrhu zapojilo viacero ľudí z firmy z rôznych pracovných pozícií.
- Kam podľa vás smeruje vývoj komerčných priestorov?
Budúcnosť vidíme v kombinácii:
- Funkčnosti – tá je na prvom mieste.
- Estetiky a pokročilej komunikačnej technológií – tie tvoria ďalšiu úroveň komfortu.
Dôležité bude vytvárať priestory, ktoré ľudí prirodzene motivujú chodiť do kancelárie. Home office síce funguje, ale z dlhodobého hľadiska oslabuje tímovosť, medziľudské vzťahy a celkovo ovplyvňuje výkonnosť firmy.
Späť
